deti videohry nasili

Představte si, že vaše děti se celé hodiny učí násilnému a agresivnímu projevu, dokonce s radostí virtuálně zabíjejí a tím podporují jinou dětskou charitu. Zdá se vám to normální? Určitě ne, ale je to klasická ukázka reklamního zneužívání dětí a dementní chápání hodnot, ze kterých tvoříme tvář dnešní společnosti. Ano všichni. Jak ti, kteří manipulace vytváří, tak ti, kteří chápou důsledky tohoto chování, ale mlčí. Tento list jsme dostali z Kanady.


Dvadsiateho Októbra, 2012 strávily tisíce detí v USA a Kanade hraním video hier.
Organizácia extra-life.org zorganizovala 24-hodinový maratón v hraní videohier na podporu Children’s Miracle Network. Táto nechutná myšlienka mi dnes nepokazila deň. Pokazila ho reakcia mojej priatelky, ktorej syn v tejto šaráde participuje. Ona v tom totiž nevidí nič zlé. Deti si vybrali hry, ktoré podporujú fyzickú aktivitu. Vôbec nepochopila podstatu veci a smutné je, že ju nikdy nepochopí. Po dvanástich rokoch si uvedomujem, že myslenie niektorých Kanaďanov je smutne odlišné.

Čo je také zlé s toutou akciou?
V prvom rade ma šokuje, že Childrens Miracle Network, oranizácia, ktorá ma v mandáte “zachraňovať a zlepšovať životy detí” sa postavila za chorú kampaň, ktorá s kvalitou života detí nema absolútne nič spoločné. Videohry sú sedavá činnosť, ktorá podľa výskumov napr. Andersona a Bushmana vedie k detskej obezite a má negatívny vplyv na ich psychický vývoj. Väčšina hier je založená na zabíjaní, strieľaní, kopaní. Ich negatívny effekt na deti je znásobený interaktivitou hier. Deti sú totiž neustále odmeňované za zabitie nepriateľa.  Podľa zmienenej štúdie ANdersona na Bushmana majú deti, ktoré hrajú vidohry vačší sklok k agresivite a zníženú schopnosť sociálneho cítenia.  

Druhá vec je fakt, že deťom, ktoré sa tohto maratónu zúčastnia jsou nejaké dotacie šum a fuk.
Jediný dôvod, prečo sa ho zúčastňujú je, že môžu do nemoty hrať hry. Dám prst do ohňa, že keby mali pol dňa zbierať odpadky v mestskom parku aby vyzbierali peniaze na pomoc chorým, nikto, ale nikto by tam nešiel. A ak áno, tak len pod veľkým tlakom rodičov.

Skôr, než sa do mňa niekto obuje za to, že znevažujem vznešenú myšlienku detí pomáhať druhým, chcem jasne zdôrazniť jednu vec, ktorú moja priateľka po uverejnení tohto článku na Kanadskom webe vôbec nepochopila: ja nekritizujem deti. Ja kritizujem demenciu dospelých, ktorý takúto blbosť vymysleli a zašli tak ďaleko, že do nej zatiahli nevinné deti. Pretože celá  kampaň poukazuje na to, aký je stav dnešnej spoločnosti.

Videoklip na podporu charity pro děti ?????? Vychutnejte si marketingovou zvrácenost!