osmijankoNejen u nás, ale i na Slovensku se pořádají různé aktivity na podporu čtenářství. S jednou z nich – akcí Čteme s Osmijankom, nás seznámí Miroslava Biznárová, ředitelka OSMIJANKO n.o. I ve čtvrtém, právě skončeném ročníku se prý potvrdilo, že „kdo rád čte, nikdy není sám“.

Myšlienka založiť neziskovú organizáciu OSMIJANKO sa zrodila v našom vydavateľstve BUVIK, ktorého šefredaktorkou je Mária Števková.
Na desiatkach stretnutí s deťmi počas 15 rokov existencie vydavateľstva sme sa presvedčili o tom (navzdory všetkým prieskumom OECD), že deti čítať vedia, i chcú, ale potrebujú pre túto duševnú činnosť pomocnú ruku, spoločníka. Preto sme pre ne vymysleli Osmijanka, vlastne my nie, vymyslela ho pani spisovateľka Krista Bendová, keď začala pre rozhlas písať Osmijankove rozprávky v roku 1965.

Osmijanko sa narodil vo fantázii detí a spisovateľka mu dala priestor v mnohých Osmijankových rozprávkach, napísala dvakrát 8x8=64 rozprávok.

Postavičku Osmijanka sme vybrali pre deti ako spoločníka na ceste stať sa čitateľom na celý život
.
A tak putujeme s Osmijankom po Slovensku s jeho rozprávkovou kapsičkou a rozdávame deťom, najmä v mladšom školskom veku tú najdôležitejšiu „duševnú potravu“ (súčasťou nášho projektu je aj putovná výstava Štyri krajiny detstva). Boli sme aj v zahraniči, v Budyšíne, na Lipskom veľtrhu, v navštívili sme aj  liberecký veľtrh detskej knihy, ako i mnohé podujatia organizované na knižnom veľtrhu Svet knihy v Prahe v rámci sekcie Rosteme s knihou.
 
I my rastieme s knihou a sme skutočne radi, že tretí ročník celoslovenskej čitateľskej súťaže prebudil deti po celom Slovensku z letargie a ukázal nám, že s čítaním detí to nie je také zlé. Ale ukázal nám aj niečo veľmi dôležité. Že máme neuveriteľné rezervy na jeho zdokonaľovanie. Správnou motiváciou a  hrou môžeme do súťaže zapojiť celé stovky, ba tisíce detí bez toho, aby sme im vedome vstupovali do svedomia za hodiny zabité pred obrazovkami, alebo nekonečné surfovanie na PC. Veselé literárne hádanky spojené s tvorivým prístupom a možnosťou prejaviť i výtvarný talent boli natoľko príťažlivé, že deti pripájali k odpovediam vlastnoručne vyrobené hračky, postavičky z rozprávok, vymýšľali pesničky, posielali vlastnú tvorbu, skrátka čitateľskej súťaži hrou venovali desiatky hodín tvorivej činnosti.

Žiaci vo veku 8 až 12 rokov z 171 škôl a 31 knižníc z celého Slovenska sa v 4. ročníku súťaže pustilo do putovania za knihami,
v ktorých hľadali správne odpovede na osem Osmijankovských súťažných otázok. Rodičia, súrodenci a ďalší rodinní príslušníci sa pridávali k deťom, aby spoločne čítali, pani učiteľky, knihovníčky zasa pomáhali pri vyhľadávaní kníh. Mnohé z nich premenili riešenie úloh na napínavé čitateľské dobrodružství, ktoré prežívali niekoľko mesiacov s veselým Osmijankom a jeho verným psíkom Osmidunčom.

K skúsenejším čitateľom tretích a štvrtých ročníkov, ktorí sú stálicami súťaže, pribudli i prváci a druháci, kde si mimoriadne ceníme obetavú prácu pedagógov, ktorí svojou trpezlivosťou a láskavosťou učia deti milovať knihu od vstupu do školy ako zdroj poučenia, ale i zábavného prežívania voľného času. Skrátka, sú pri tom, keď sa malý nečitateľ môže stať čitateľom na celý život.

Literárny biltén,
ktorý je zároveň súťažným zošitom, prostredníctvom ktorého sa súťaží, v plnej miere motivoval deti k hravosti. Je svedectvom, že precízne a kvalitne vypracovaný literárny scenár súťaže vie inšpirovať k rozmanitým spôsobom práce s knihou. Naša čitateľská hra umožňuje deťom spoznávať zlatý fond detskej literatúry, ktorý vydávajú viaceré vydavateľstvá na Slovensku. Do súťaže nominujeme najhodnotnejšie diela našich spisovateľov, klasikov i súčasníkov, ale i literárne diela z európskej a svetovej spisby v kvalitných prekladoch.

V školách a knižniciach sa nielen čítalo, ale i hralo divadlo, spievalo, pieklo, šilo, kreslilo, fotografovalo. Mnohé kolektívy chodili do prírody, spoznávali prírodu v svojom okolí. Vytvárali spevníčky, čitateľské denníčky, osmivláčiky, veľké „bilboardy“ s kresbami Osmijanka, Osmidunča i celej Osmijankovskej rodiny, tvorili hymnu pre Osmijanka, ale piekli i dobroty. Veľmi pozitívne hodnotíme spoluprácu škôl s knižnicami prostredníctvom informačných hodín, literárnych klubov, čitateľských dielní. Túto spoluprácu oceňujú najmä pedagógovia, ktorí nešetrili chválou na prácu knihovníčok v jednotlivých mestách a poďakovanie im vyjadrovali i bohatým fotografickým materiálom z týchto stretnutí. Úzke prepojenie medzi vydavateľstvom, knižnicou a školou sa osvedčilo ako najlepšia cesta na získavanie nových čitateľov.

Celá správna rada neziskovej organizácie OSMIJANKO vyjadrila poďakovanie knihovníčkam, ktorí sa so svojimi žiakmi pridali k Osmijankovi, aby im ukázali, že s knižkou sa dá smiať, plakať, hrať zabávať, že kniha je naozajstný kamarát! Poďakovanie i  za mnohé listy, v ktorých nešetrili chválou na Osmijanka, ale i za konkrétne návrhy a podnety k osmnijankovskej súťaži.


Osmijankovský projekt realizujeme dobrovoľne a sme radi, že máme svojich priaznivcov- Ministerstvo kultúry, Slovenskú asociáciu knižníc, Literárne informačné centrum, literárne združeniu INDEX, vydavateľstvo PERFEKT, SLOVART a najmä manželov Antalovcov z cestovnej kancelárie TRANSTIP, ktorí už po tretí krát nezištne venovali víťaznému kolektívu jednodňový zájazd do hlavného mesta SR Bratislavy.

Pozývame vas na našu webovú stránku www.osmijanko-ba.sk.

Inspirující myšlenky...

Skončilo to tak, že mne Saturnin vyhledal jednoho odpoledne v kruhu mých známých a diskrétně mi oznámil, že jsme se přestěhovali. Dodal, že bydlíme na vodě blízko řetězového mostu. O té doby jsme žili v obývací lodi a nemohu říci, že by to bylo tak zlé. Je sice pravda, že hned v prvém týdnu se v noci uvolnilo kotvení a naše loď sjela z jezu. Bylo to nepříjemné; byla totiž naprostá tma a já jsem měl v první chvíli za to, že se Saturnin utopil, protože jsem ho marně na celé lodi hledal. Později se vysvětlilo, že spal ve strážním koši. Ale, jak pravím, nebýt této rušivé příhody, nemohl jsem si na nové obydlí stěžovat. Je nutno se s lecčíms v životě smířit.
Zdeněk Jirotka, Saturnin