kryl150.jpg

Karel Kryl (*12. 4. 1944, Kroměříž - †3. 3. 1994, Mnichov, pohřben na pražském Břevnově)

básník, publicista, textař, zpěvák

Pocházel z rodiny známého tiskaře. Snad právě proto vyzdobil linoryty knížky svých přátel v edici Poezie mimo domov. Vystudoval bechyňskou keramickou školu.
Stal se novodobým Borovským a jeho odkaz není zdaleka doceněn.

Bibliografie: (jen první vydání)
Kníška Karla Kryla, 1972 (Köln)
(Z pod stolu)Sebrané spisy, 1978 (Toronto)
17 kryptogramů na dívčí jména, 1978 (München)
Slovíčka, 1980 (Toronto)
Z mého života, 1986 (Toronto)
Zbraně pro Erató, 1987 (München)
Amoresky, 1991
Půlkacíř, 1993
Nebýt stádem Hamletů, 1994 (kolektiv)
Krylogie, 1994
Znamení doby, 1996
Básně, 1997
Texty písní, 1997
Karel Kryl s námi, 1999
Krylova zpověď, 2004
Ostrov pokladů, 2005
Pochyby, 2006
Karel Kryl – rozhovory, 2006

https://home.tiscali.cz:8080/cz010955/


Inspirující myšlenky...

Ja Bartolomej Boleráz bol som človekom azda slabým,azda i zbabelým, ale ja Boleráz, človek, robím si nárok, aby ľudia, moji súčasníci, po všetkých omyloch, po všetkom trápení, po všetkom márnom hryzovisku predsa len boli múdrejší a ľudskejší. Áno, opäť ľudskejší. O trošičku menej krutí. Kto si kladie za povinnosť hovoriť a hovoriť, prázdnymi slovami rozvirovať povetrie, nech si vraví. Ale vy, ľudia moji, nedajte sa mýliť: Pravdou našej spoločnosti nemôže byť to, čo zabíja, čo nás štve a dusí, čo nás vháňa do osamenia a blázincov, nech si ju vykladajú, ako chcú, vykladačis prideleným mozgom. Pravda je, môže byť iba to, v súhlases čím rastie a rozvíja sa naša ľudská prirodzenosť, z čoho rastú a rozvíjajú sa kmene, i malé, i najmenšie národy. To je pre mňa pravda našich čias. Za ňou som túžil celý svoj život. Za ňu, v jej mene prihlásil som sa o slovo, hoci až po smrti a neskoro.
Dominik Tatarka, Démon súhlasu