28.07.10 | redakce
Knihy pro dospělé - Beletrie pro dospělé
V kratších i dlhších poviedkach Diany Mašlejovej nájde čitateľ motivujůcecí námety každodenných okamihov a pestrosti ľudských pocitov. námety mesta, umenia, prírody a v neposlednom rade človeka s jeho vnútorným prežívaním. Aurorka s úspechom sa snaží uchopiť a vdýchnuť do knihy čaro, na ktoré často zabúdame. Zbierka obsahuje texty napríklad o Prahe, jari, priateľstvách, ale aj láske a hľadaní pravdy.
Aj o vetre
Raz v jeseni som išla električkou. Lístie tancovali na okraji vozoviek. Vzdúvalo sa v teplochladnom vetre a padalo naspäť. Tam, odkiaľ prišlo.
Ale nevyzeralo, že sa tým nejako trápi. Stále rovnako krehké, rovnako farebné, ľahko sa vznášalo medzi pouličnou špinou, medzi autami a domami.
„Život je kolobeh. Tak načo stres?“
Diana Mašlejová
sa okrem štúdia na žurnalistike venuje redaktorskej činnosti. Pripravuje rozprávky do časopisu pre deti Adamko, poviedky do magazínu Inspire a svojimi článkami prispieva do viacerých periodík. Jej obľúbenými spisovateľmi sú napríklad Roald Dahl, Exupéry, Hemingway, Tove Jansson, Irving Stone a mnohí iní.
Kniha Aj o vetre je debutom 23 ročnej spisovateľky Diany Mašlejovej a vyšla vo vydavateľstve SOFA (2010) a je dostupná v kníhkupectvách na Slovensku i v Čechách.
Ukázky z knihy:
Komín
Keby som bola malá, myslela by som si, že je to maják. Že sa každý večer rozpráva s morom, ktoré ho dávno prijalo za brata. A keď sa pohádajú, hádže sa naňho ako dieťa za hračkou. A potom ho chlácholivo obmýva spenenými vlnami.
Tam hore má svoj podivný domov jeho strážca. Šedivý starec s bielymi fúzami a námorníckym tričkom. Napoly človek, napoly mýtická bytosť. Možno iba postava z rozprávkovej knihy. Ilúzia, po ktorej neostane ani stopa. Len popraskaný slamený klobúk – otáznik nad reálnym svetom. Výsmech múdrosti ľudstva.
Je to iba komín. Najvyšší v meste, zbytočný. Ževraj ako všetky sny. Za hradbami tehlového domu, starého ako ten veľký nešťastník, spieva svoju pieseň o detských príbehoch. Koľkí ho vidia?
Mohutné biele telo a červený šál. A tie smiešne banky a poisťovne? Smeje sa im do ich lesklých ľadových tvárí.
Vytŕča nad tajomným domom cez ulicu. Ďaleko za ním, v samote, iba on. Komín nádeje, maják nápadov.
Svoje víťazstvo sme prehrali, už ho rozkladajú. Pýtali sa ľudí, čo si o tom myslia. „Je to hlúpe.“ odvetil malý chlapec a bezstarostne utekal. K tisícom svojich komínov.
Ale čo my? Čo bude s nami? Mali ho radšej odstreliť. Ako chorého psa. Zavreli by sme oči a zabudli. Ale teraz ho zvliekajú z kože. Ako tie naše nádeje. Tehlu po tehle. Na rade je červený šál.
A po ňom mi zmizne z dohľadu. Zostane už len tehlový dom. A žiadne more za ním. Žiadne more...
Jar 1
Koniec jednej knihy, koniec jednej lásky, koniec jedného ročného obdobia. Koniec zimy.
Z jedného dňa na druhý. Nové ráno, nový pocit. Poznaný a nepoznaný. Príjemný, nepríjemný. Sviežosť i skepsa.
Cyklus života – jeho zákon. Staré a nové, koniec a začiatok. Začiatok – koniec....
Po zime prichádza jar. Po spánku prichádza ráno. Jar nových vôní....
Detské ihrisko sa napĺňa, lavičky uschli. Zmizol svet, čo ma držal v zákulisí. Zmizol sneh, aj moje pletené rukavice. Prostredie sa stáva domovom. Zo zákulisia sú kulisy. Z otvorených okien sa ozývajú hlasy, štrngajúci riad, vysávač.
Jar 2
Je jedno miesto, čo odratúva čas. Milosrdne – nemilosrdne. Dvor. Z pavlače pozorujem ako mení svoj šat. Raz ho zavalí snehová biela, po nej tmavá noc. A dnes ráno slnko.
» Diana Mašlejová - Inšpirujú má knihy o odvahe a sile človeka
Souvislosti a názory z knih
Joseph Joubert
